RON
A HERMIONA
RON
A HERMIONA BEZ HARRYHO
- Mali sme byť s Harrym a nie trčať tu a nevedieť
o ňom nič...! Rozčuľoval sa Ron stojac pri okne v Chrabromilskej
klubovni. – Ron... prestaň! Dobre vieš, že to bolo Harryho rozhodnutie.
Utešovala ho Hermiona, ale sama bola nervózna. Od začatia nového školského roku
už prešli tri týždne a oni ešte od neho nedostali nijakú správu.
Pristúpila k nemu a nežne ho objala. – Keby sa mu niečo stalo, už by
sme to vedeli. Povedala potichu a dala mu pusu na líce. Ronova tvár nadobudla
farbu odtieňa jeho vlasov a v hrdle mu navrela hrča. – Od prvého
ročníka je to môj najlepší priateľ... Povedal potláčajúc slzy. – Nie len
tvoj...ale aj môj. Skočila mu do reči a z očí jej vyhŕkli slzy veľké,
ako hrach. – Neplač... nechcem, aby si plakala! Utieral jej mokré líca
a ešte stále sa neopovážil pobozkať ju. Pozrela mu do očí
a priblížila svoje pery k jeho. – Tak tu ste! Začuli za sebou
Nevillou hlas a rýchlo sa od seba odtrhli. – Hľadám vás po celej škole...
– Čo je Neville, čo sa stalo?! Ozval sa nahnevaný Ron a nenechal ho
dopovedať. – Ron, nechaj ho nech povie čo chce! Zahriakla ho Hermiona. – Musíte
ísť rýchle so mnou! Dostal zo seba Neville a zvrtol sa na päte. Tí dvaja,
na seba znepokojene pozreli a rozbehli sa za ním.
Preliezli
cez otvor v stene a trielili dlhou chodbou za Nevillom. Zbehli dolu
do haly a oddtial von do slnečného dňa. Po pár metroch zastali. Neville
čupel na trávniku a v ruke držal niečo sivé. Ron si k nemu
pričupol a od prekvapenia zhíkol: - Elvíra...! Držal v ruke nehybnú
sovu rodiny Weasleyovcov. Mala zlomené obe krídla a bola celá od krvi. –
Je mŕtva... Dostal zo seba Neville a smutne pozrel na Rona. – Niekto jej
zobral správu čo niesla. Povedala Hermiona a prstom ukázala na nohu mŕtvej
Elvíry, z ktorej trčal kúsok špagátika. Čupla si k Ronovi
a objala ho okolo pliec. – Pošleme tvojej mame správu, že... – Čo si
neuvedomuješ, že je to nebezpečné?! Skočil jej do reči a vybral
z Nevillových rúk mŕtvu sovu. – Pozri, čo jej urobili! Strčil jej ju pod
nos. – Už to chápeš... už ti to dochádza?! Kričal a z očí mu vyhŕkli
slzy. Vstal a odstúpil od nej. Hermiona zbledla a vopchala si päsť do
úst. – Viem, čo to znamená! Skríkla trasúc sa na celom tele. – Ale povedz mi,
ako inak sa chceš dozvedieť čo sa deje mimo Rokfortu?! Ron pokrčil plecami
a pustil sovu na zem. Pristúpil k nej a nežne si ju privinul. –
Odpusť mi prosím...praskli mi nervy! Povedal už trochu pokojnejšie. Objala ho okolo krku a ticho mu
vzlykala v náručí.
- Poď, odnesieme Elvíru k Hagridovi, aby ju pochoval! Povedal Ron po
chvíli a vypustil ju z objatia. Zohol sa a zdvihol mŕtvu sovu
z trávnika. Hermiona si utrela oči a usmiala sa na Nevilla, ktorý tam
rozpačito stál. – Ideš s nami? Milo sa spýtala. Neville prikývol. – Tak,
poďme! Povedal Ron a všetci traja zamierili k Hagridovej chatrči.
- - Ahojte! Pozdravil Hagrid, keď im otvoril a pustil ich dnu. –
Stalo sa niečo? Znepokojene sa spýtal, keď zbadal v Ronovích rukách mŕtvu
sovu. Ron prikývol a položil sovu na stôl. – Niesla správu z domu...
a pozri čo jej urobili! Povedal s priškrteným hlasom. Hagrid sa zohol
nad mŕtvou sovou, aby si ju lepšie obzrel. Po chvíli sa vystrel
a ustarostene pozrel na všetkých troch. – Myslíte si, že sa vrátili?
Opýtal sa s úzkosťou v hlase. – Ty, si myslíš čo? Ozvala sa Hermiona,
ktorá do teraz mlčala. Hagrid pokrčil veľkými plecami. – Sadnite si, urobím vám
čaj! Vyzval ich a z kredenca vytiahol štyri veľké šálky. – A...
o, Harrym... neviete nič? Opýtal sa dusiac v sebe plač. – Nič.
Odvetila smutne Hermiona. – Vieme len to, že sa vybral hľadať tie prekliate
Horcruxy. Povedal zlostne Ron. – Chudáčik Harry...! Nezdržal sa Hagrid
a nahlas sa rozplakal. Hermiona k nemu pristúpila a nežne ho
pohladkala po obrovskej ruke. – Neplač Hagrid! Utešovala ho. – Harry je určite
v poriadku... Veď vieš, že on sa dokáže o seba postarať. Povedala,
ale neznelo to príliš presvedčivo. – Ja viem... Zahundral a z vrecka
vytiahol veľkú, špinavú bodkovanú vreckovku, do ktorej sa hlasno vysiakal. –
Hagrid... Ozval sa nesmelo Neville. – Tú sovu, by trebalo pochovať. –
Pánečku...! Spamätal sa Hagrid. – Veď ty máš pravdu. Nemôžeme chuderku Elvíru
nechať takto... – Poďte so mnou, pochováme ju konča mojej záhradky! Povedal
a zobral zo stola sovu.
Smutne
sa vracali od Hagrida, keď si Ron spomenul, že to musia oznámiť Ginny. Pozrel
na Nevilla. – Nevieš, kde môže byť Ginny? – Videl som ju... sedela pri
jazierku... ani si ma nevšímala. Odvetil zronene. – Chuderka Ginny...
Povzdychla si Hermiona. – Trpí viac, ako mi. – Bola zaľúbená do Harryho skôr,
ako nastúpila na Rokfort. Povedal Ron a pošúchal si oči. – Poďme za ňou,
musí vedieť, čo sa stalo! Hermiona s Nevillom prikývli a zamierili
k jazierku.
Ginny
našli sedieť na brehu s knihou v ruke. – Ahojte! Pozdravila, keď
k nej dorazili, ale oči od knihy neodtrhla. – Ahoj Ginny! Smutne sa
usmiala Hermiona a prisadla si k nej. Ron s Nevillom si sadli
z druhej strany a ani jeden z nich nevedel, ako začať. Ginny
zdvihla oči od knihy a pozrela na brata. – Čo sa stalo? Opýtala sa
pokojným hlasom. – Mamka poslala Elvíru... – Niečo o Harrym?! Skočila mu
do reči a odložila knihu. – Ginny, upokoj sa a nechaj Rona dopovedať!
Povedala Hermiona a chytila ju za ruku. – Nevieme, akú správu Elvíra
niesla, lebo... lebo ju zabili a správu jej zobrali. Neville ju našiel
mŕtvu na trávniku. Ron to zo seba vysypal jedným dychom. Ginny sa rozšírili
oči. – A čo, keď niesla správu o Harrym?! Zvolala prestrašene
a vstala. Slzy sa jej tlačili do očí, ale ona im nedovolila vyhŕknuť. –
Musím niečo urobiť! Povedala a odbehla preč. Tí traja na seba znepokojene
pozreli a rozbehli sa za ňou.
Ginny
vybehla do chrabromilskej klubovne, odtiaľ hore do dievčenských spální.
Hermiona išla za ňou a našla ju, ako sa prehrabáva vo svojom kufri. –
Ginny, čo chceš urobiť? Spýtala sa stojac pri dverách. Obrátila sa k nej
a celkom pokojne povedala. – Pošlem správu Tomksovej, že chcem ísť preč. –
Pochop ma, musím odísť! Už nevydržím tú strašnú neistotu. Zvolala, keď uvidela
výraz na jej tvári. Hermiona k nej podišla a položila jej ruku na
rameno. – Ginny, uvažuj! Správu pre Tomksovú môžu rovnako zachytiť, ako tú čo
niesla Elvíra. Ginny pokrčila plecami. – Tak mi poraď, ako sa odtiaľto dostať!
Sklonila hlavu, ale slzám ani teraz nedovolila vyhŕknuť. – Ja...neviem.
Povzdychla si Hermiona a opäť sa rozvlikala. Ginny na ňu nahnevane
pozrela. – Myslíš si, že s plačom niečo dosiahneš?! Zvýšila na ňu hlas,
ale potom vstala a objala ju okolo pliec. – Ani nevieš, ako veľmi sa mi
chce plakať, ale Harrymu by sa to nepáčilo. (Ginny Weasleyová je silná
a svojmu chlapcovi sľúbila, že plakať nebude) Uškrnula sa a pustila
Hermionu. – Čo budeš robiť? Opýtala sa Hermiona utierajúc si oči. – Ešte
neviem, ale niečo mi už napadne. Odvetila Ginny a hodila sa na posteľ. –
Choď za Ronom, určite ťa už netrpezlivo čaká! Povedala a prestala si ju všímať.
Hermiona na ňu vrhla znepokojený pohľad, ale potom potichu vyšla
z izby.
- Tak čo? Opýtal sa Ron, hneď ako sa Hermiona zjavila v klubovni. –
Neviem...je čudná. Odvetila a sadla si do kresla pred krbom. Chcela odísť,
ale na šťastie, podarilo sa mi ju prehovoriť...Zatiaľ. Dodala smutne. Ron
k nej podišiel a zohol sa k jej tvári. – S ňou si aj tak
neporadíš... je Weasleyová. Uškrnul sa a pobozkal ju na ústa. A my,
by sme mali urobiť to isté. Pokračoval, keď sa im pery od seba odlepili.
Hermiona vypleštila oči. – Roon...! O čom to hovoríš?! – Bez Harryho to tu
nie je ono. Povedal a prenikavo sa na ňu zadíval. Aj Mcgonagallová
povedala, že táto škola už nikdy nebude taká, aká bývala. Pokračoval
a chytil ju za ruku. Hermiona...poďme preč spolu s Ginny! Poobzerala
sa po miestnosti, ako by sa spamätávala a potom sa spýtala: - Kde je
Neville? Ron na ňu nechápavo pozrel. – Čo s ním bude, keď my odídeme?
Myslel si aj na neho? Ron pokrčil plecami. – Je tu Luna. S ňou si dobre
rozumie. Hermiona vedela, že má pravdu. Aj ona túžila pridať sa k Harrymu,
ale rovnako túžila dokončiť aj školu. – Uvidíme, čo má v úmysle Ginny
a potom sa rozhodneme, čo urobíme. Povedala po chvíli a objala ho
okolo krku. – Súhlasíš? Zašepkala a pritlačila svoje pery na jeho.
Ginny
ležala na posteli a myslela na Harryho. Po chvíli sa posadila a zo
svojho nočného stolíka si zobrala jeho fotku. Pevne sa zadívala do jeho
krásnych zelených očí a vzdychla. – Čo, by si robil ty, na mojom mieste?
...Viem, čo by si robil, a presne to urobím aj ja. Povedala rozhodne,
pobozkala fotku a vrátila ju na stolík, presne na to miesto, odkiaľ ju
zobrala. Potom vstala a pevným krokom vyšla z izby. Zišla do
klubovne, kde sa Ron s Hermionou ešte stále bozkávali. Nevenovala im ani najmenšiu
pozornosť a preliezla cez portrét tučnej pani. – Kamže kam slečinka?
Kričala za ňou spevavým hlasom, ale ona si ju nevšímala. Zišla po schodoch
a zamierila k zborovni. Tam trochu zaváhala, lebo nevedela, či osoba
ktorú hľadá je tam, alebo nie. Práve chcela zaklopať, keď sa dvere otvorili
a zjavila sa v nich Profesorka Mcgonagallová. – Ginny, čo tu robíte?
Spýtala sa prekvapene. - Pani Profesorka... Prepáčte, Pani Riaditeľka! Pozrela
jej do očí a rozhodným tónom pokračovala. Chcem odísť zo školy. Harry ma
potrebuje a ja tu nemôžem len tak nečinne čakať na správy, ktoré
neprichádzajú. Mcgonagallová na ňu smutne pozrela a Ginny si všimla, ako
za ten posledný čas zostarla. – Dobre Ginny choďte, ale nech idú s vami aj
Pán Weasley a slečna Grangerová. Povedala rezignovane. Ginny prikývla
a obrátila sa na odchod. Po niekoľkých krokoch sa obrátila: - Pani
Riaditeľka! – Prosím slečna Weasleyová? – Ďakujem! Mcgonagallová sa chabo
usmiala a odišla dlhou chodbou opačným smerom.
- Ron, ľúbim ťa...Keby sa ti niečo stalo, ja ...ja neviem, čo by som
robila. Šepkala Hermiona medzi bozkami. – Aj ja ťa ľúbim, Hermiona a chcem
sa s tebou oženiť. Chrochtal Ron mackajúc jej prsník pod habitom.
- - Nerada vás vyrušujem v takej príjemnej činnosti, ale musím vám
oznámiť, že odchádzame domov. Začuli za sebou Ginnyn posmešný hlas. Hneď sa od
seba odtrhli a zahanbene na ňu pozreli. – My...my... Pokúšal sa Ron
o vysvetlenie. – Vy sa ľúbite, a tak to má byť. Skočila mu do reči.
Prišla som vám povedať, že máme povolenie odísť domov. Takže, môžete sa ísť
pobaliť. Usmiala sa a zvrtla sa na päte. – Ginny! Zavolala za ňou
Hermiona. – Prosím? Zastala a obrátila sa k nej. – Kto ti dal to
povolenie? Prísne sa spýtala. Ginny sa uškrnula: - Povolila nám to,
Mcgonagallová. Spokojná? Obrátila sa im chrbtom a vybehla do spálne.
Ronovi sa rozžiarila tvár. – Miláčik, počula si? Aj my, máme povolenie odísť zo
školy...Konečne... Už tu nebudem nečinne trčať...konečne budem môcť pomáhať
Harrymu. Rozplýval sa od šťastia, a v tej chvíli Hermiona pochopila,
že priateľstvo medzi Ronom a Harrym je silnejšie, ako jej láska.